ROZVOJ DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY
A DOSTUPNOSTI ÚZEMIA

Euroregión Neogradiensis predstavuje ideálne podmienky na cezhraničnú spoluprácu v najvýznamnejšej oblasti tj. v oblasti budovania a rozvoja dopravnej infraštruktúry a prístupnosti pohraničných oblastí regiónu. Dotknuté oblasti na území okresov Lučenec, Veľký Krtíš, Poltár, na slovenskej strane a župy Nógrád, na maďarskej strane, majú historické tradície, vzájomné sociálno-spoločenské a hospodárske väzby. Práve preto budovanie a rozvoj dopravnej infraštruktúry podporuje nielen rozvoj vzájomných cezhraničných hospodárskych vzťahov, ale aj rozvoj cezhraničných osobných kontaktov medzi obyvateľstvom zainteresovaných území. Dopravná infraštruktúra je veľmi úzko spojené s rôznymi sociálno-ekonomickými funkciami spoločnosti, aby prispela k zabezpečeniu dostupnosti a k rozvoju prepravných príležitostí (čo vytvára predpoklad pre pulzovanie hospodárskych vzťahov v regióne) a priamo umožňuje podporu celkového rozvoja regiónu. Cez územie Euroregiónu prechádzajú cestné a železničné dopravné siete regionálneho ale aj celoštátneho, resp. európskeho významu. Na Slovenskej strane je to cesta I. triedy E 571 (Bratislava - Nitra - Zvolen - Lučenec - Košice), ktorá pretína okres Lučenec od západu smerom na východ. Súčasný stav tejto významnej komunikácie už nevyhovuje zvýšeným nárokom a požiadavkám kladeným na dopravnú tepnu takéhoto významu.

Na Maďarskú republiku sú slovenské územia napojené medzinárodnými cestnými hraničnými priechodmi Šiatorská Bukovinka - Somoskőújfalu, Slovenské Ďarmoty - Balassagyarmat a cestným ťahom lokálneho významu Kalonda - Ipolytarnóc. Železničné prepojenie je na trati Fiľakovo - Salgótarján. Okres Poltár v severnej časti Euroregiónu sa napája na hlavný cestný ťah E 571 vertikálne a cesty okresu majú charakter II. a III. kategórie. Toto územie je významné hlavne z hľadiska rozvoja cestovného ruchu, najmä v zimnej sezóne pre turistov z Maďarska (lokality Kokava n/Rimavicou, Cinobaňa - Žihľava). Cez okres Veľký Krtíš v súčasnosti nevedú železničné trate celoslovenského významu, preto je dôležité rozvíjať komunikačné siete tak, aby boli napojené na hlavné cestné ťahy medzinárodného významu sever - juh Budapest - Banská Bystrica - Krakow -Warszawa a západ - východ Bratislava - Košice. Je nevyhnutné skvalitnenie cestného ťahu I. triedy medzi Veľkým Krtíšom a Lučencom a cesty spájajúcej Veľký Krtíš s mestom Balassagyarmat. Maďarská diaľnica M3 dotýkajúca sa južnej hranice župy Nógrád tvorí súčasť V. Helsinského koridoru - Budapest - Užhorod - Ľvov. Pre župu Nógrád je mimoriadne dôležité zabezpečenie rozvoja cesty č.2 - smer Rétság - Parassapuszta, cesty č.22 Rétság -Balassagyarmat (vertikálne predĺženie na smer Veľký Krtíš), ktorá pretína západnú oblasť župy. Ďalej je to cesta č.21 - smer Pásztó - Bátonyterenye - Salgótarján - Fiľakovo - Lučenec, ktorá pripája východnú časť župy a severnú časť Euroregiónu na Budapest. Nadregionálny význam oboch ciest naznačuje dôležitosť zabezpečenia ich rozvoja a skvalitnenia. Trojpólová verzia plánov uvádza ako hlavný smer spojenia Bratislava - Košice južnú tepnu. V tejto verzii figuruje úsek Zvolen - Lučenec - Somoskőujfalu (pokračovanie cesty č.21), ako tepna prvej, kým úsek Zvolen - Parassapuszta ako tepna druhej triedy. Rozvoj cesty č.21 na maďarskej strane v relácii mikroregiónov Salgótarján, Pásztó a Bátonyterenye ovplyvní bezprostredne živobytie asi 130 tisíc obyvateľov. Jeho dosah sa prejaví aj na kvalite života obyvateľov v mikroregiónoch Ózd a Pétervására resp. okresu Rimavská Sobota. Cesta č.2 spájajúca mesto Rétság - disponujúce najmodernejším priemyslom v župe - a Budapest vytvára spojenie aj na druhého najväčšieho mesta župy, Balassagyarmat a mesto Szécsény. Ďalším významným dopravným prvkom pre rozvoj Euroregiónu - hlavne v oblasti Lučenec - Salgótarján - Bátonyterenye je železničná trať č. 81, ktorá v 19. a 20. storočí vytvorila vhodné podmienky pre hospodársky rozmach celého veľkého regiónu ťahajúceho sa od Budapešti až po Zvolen. V súčasnosti nie je spôsobilá na prepravu väčšieho množstva tovaru a pre osobnú dopravu poskytuje služby tiež len na nízkej úrovni.

Rozvoj dopravnej infraštruktúry je nevyhnutný na vyrovnávanie sociálnych a ekonomických rozdielov dotknutých regiónov a len tým je možné zastaviť úpadok spomínaného územia. Pričom rozvoj týchto komunikačných tepien bude mať pozitívny vplyv na životné podmienky viac ako 350 tisíc obyvateľov na obidvoch stranách hranice. Pre naplnenie zámerov v tejto oblasti sú nebývalé možnosti na čerpanie zdrojov z podporných programov štrukturálnych fondov EU. Tie sa dajú využívať na modernizáciu a rozvoj železničnej infraštruktúry, cestnej infraštruktúry a infraštruktúry leteckej dopravy (doteraz málo využívaný potenciál letiska Boľkovce pri Lučenci). Oblasť železničnej dopravy zahrňuje zvýšenie technického stavu infraštruktúry, kvality medziregionálnych železníc, rýchlosti prepravy, zdokonalenie bezpečnosti a spoľahlivosti a zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie, zvýšenie nosnosti slabých mostov alebo ich výmena a prestavba mimoriadne nedostatočných traťových úsekov. V cestnej doprave to znamená výstavbu nových úsekov ciest najmä na prepojenie jestvujúcej diaľnice a národnej sústavy ciest podľa Aktualizovaného nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Ďalej je to zvýšenie kvality križovatiek, ako je signalizácia, mimoúrovňové križovanie, zmeny riešenia, obchvaty miest a obcí a vyriešenie miest častých dopravných nehôd.