Súčasnosť a budúcnosť Novohradu
v rámci Euroregiónu Neogradiensis

Slovensko a Maďarsko spolu s ďalšími štátmi sa stali členmi Európskej Únie dňom 01.05.2004. Bol to dňom pre novú výzvu pre naše štáty, regióny, obce, hospodárstvo ale i pre radových občanov na prahu XXI. storočia. Z hľadiska života spoločnosti, ale aj z pohľadu občana je veľmi dôležité aj to, ako si dokážeme osvojiť nové princípy , využívať nové možnosti a implementovať ciele do reálnej praxe, ako s nimi dokážeme žiť. Nové príležitosti a zdroje EÚ tj. štrukturálne fondy EÚ (ERDF, ESF, EAGGF, Kohézny fond ) si vyžadujú prípravu kvalitných projektov, aby sme mohli využívať v súlade so stanovenými podmienkami. Ide o využívanie princípov doplnkovosti, koncentrácie, programovania, partnerstva a subsidiarity. Ešte stále využívame možnosti programovacieho obdobia 2000-2006, ale je najvyšší čas sa pripravovať na nové obdobie rokov 2007-2013.

Úspešnosť aktivít v novom programovacom období záleží od miery mobilizácie miestnych zdrojov tj. ľudských, materiálnych a finančných a v neposlednom rade od politickej vôle. Aby sa všetky tieto zdroje spolu so zdrojmi EÚ účelne a efektívne využívali aj v regiónoch, musia využívať nové a účinnejšie nástroje riadenia. Euroregión Neogradiensis, kde žijeme, odzrkadľuje nie len prírodné a geografické dispozície, ale aj spoločenskú synergiu, vyváženosť, hospodárnosť, poriadok a celkový pôvab, ktorý vytvárajú obyvatelia, podnikatelia, organizácie verejnej správy, ktorí pôsobia na území Euroregiónu Neogradiensis. Sú to hodnoty, ktorým sa môže formovať aj cezhraničná spolupráca, dobré susedské vzťahy medzi Slovenským a Maďarským národom a národnosťami žijúcimi na území jedného alebo druhého štátu. V rámci tejto perspektívy je dôležité formovať aj medziľudské vzťahy, pomocou ktorých sa spoločne dotvára hodnota a spoločenská atmosféra celého Euroregiónu Neogradiensis.

Zložitosť a komplexnosť problémov v súčasnosti vyžaduje systémové myslenie a prístup od najnižších stupňov riadenia spoločnosti - rodina, organizácia, samospráva, cez regióny až po najvyššie tj. štát.

V súčasnosti (v XXI. storočí) aj najväčší hnací motor spoločnosti - hospodárstvo a obchod, prechádzajú obrovskými zmenami a rozvojom. V niektorých regiónoch je to práve naopak, malá konkurencieschopnosť, presýtenosť trhov, zánik významných firiem, odchod odborníkov - "únik mozgov", prinášajú hospodársku stagnáciu, nezamestnanosť a sociálny úpadok. Je to charakteristické aj pre náš Euroregión Neogradiensis. Tieto nerovnomernosti na globálnej aj lokálnej úrovni chceme riešiť v rámci Euroregiónu podľa princípov Európskej únie, ktoré si EÚ určila pre Regionálnu politiku. Pri zhromažďovaní údajov a spracovaní sociálnej a ekonomickej analýzy Euroregiónu Neogradiensis, bolo možné komplexne sa zoznámiť a identifikovať silné a slabé stránky Euroregiónu a najmä možností jej rozvoja prípadne ohrození jeho rozvoja. Je to komplexný podkladový materiál s poznatkami pre naštartovanie spoločného rozvoja územia Euroregiónu a pre zvyšovanie kvality cezhraničnej spolupráce pri vytváraní sociálno-priestorovej organizácie a pre zainteresovanie širokého spektra spolupodieľajúcich sa strán do tvorby spoločného "produktu" tj. Euroregiónu Neogradiensis. Najdôležitejšími tvorcami spoločných aktivít sú hlavne partnerstvá samospráv ( mestá, obce), podnikateľských subjektov, štátnych a neštátnych inštitúcií, škôl, cirkví, neziskových organizácií a neposlednom rade aj občanov žijúcich na území Euroregiónu, ktorí si musia uvedomiť spoločnú zodpovednosť, pri zastavení úpadku a pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoja zainteresovaných území. Strategické časti tj. "Všeobecné a špecifické ciele rozvoja Euroregiónu Neogradiensis: Priority, stratégie, opatrenia, ktoré vyústia do realizácie konkrétnych spoločných cezhraničných projektov nadväzujú na štátnu regionálnu politiku SR a MR a na medzištátne dohody , a ďalšie dokumenty, ktoré majú zakotvené princípy EÚ a už v súčasnom období vytvárajú možnosti pre Slovensko a Maďarsko výraznejšie využívať rozvojové fondy EÚ. Cezhraničná spolupráca a budovanie partnerstiev má z hľadiska regionálneho rozvoja v slovensko-maďarských prihraničných regiónoch mimoriadny význam. Práve táto oblasť Slovenska, podobne ako územie na druhej strane štátnej hranice, patrí aj následkom svojho okrajového položenia do skupiny regiónov so slabšou konkurencieschopnosťou.

Preto aj smery rozvoja zakotvené v zakladajúcej listine EUROREGIÓNU NEOGRADIENSIS smerujú k zvýšeniu konkurencieschopnosti nášho regiónu ...